Fotovoltika sa vyvíja veľmi dynamicky, a to z technického, ekonomického, ale najmä legislatívneho hľadiska. Zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby (VÚKV) sa menil dosiaľ viac ako raz do roka. V tomto článku sa krátko pozrieme na históriu vývoja FV, najmä však na to, aké sú v súčasnosti u nás technické a legislatívne rámce.

Systém regulácie pre všetko: kotly, tepelné čerpadlá, solárne systémy a systémy ohrevu vody

Vyskúšajte úplne novú úroveň kontroly a regulácie kotlov, tepelných čerpadiel a zásobníkov vody. Komplexný, modulárny riadiaci systém Hoval je typický svojou jednoduchosťou, konektivitou a jednoduchou správou.

Veľa ľudí v administratívnych budovách počas pracovného času často pociťuje nepohodu spôsobenú prievanom a príliš vysokou alebo nízkou teplotou vo vnútornom prostredí. Obzvlášť budovy s prevládajúcou presklenou fasádou môžu byť výrazne ovplyvnené vonkajšími klimatickými podmienkami a vysokými solárnymi ziskami cez sklenené konštrukcie. S cieľom zabezpečiť priaznivé vnútorné prostredie treba takéto budovy vybaviť systémom techniky prostredia budov, ktorý by bol schopný tieto nadmerné tepelné zisky/straty energeticky efektívne kompenzovať. Jedným zo sľubných riešení je nízkoexergetický sálavý systém, ktorý zahŕňa nízkoteplotné vykurovanie a vysokoteplotné chladenie v jednej konštrukcii. V príspevku sú prezentované experimentálne štúdie troch nových administratívnych budov so systémami NTV/VTCH, zahŕňajúce merania tepelnej pohody a kvality vnútorného vzduchu. Každá z týchto budov má iný typ nízkoteplotného/vysokoteplotného sálavého systému: prvá budova je vybavená zaveseným podhľadom, druhá kapilárnymi rohožami a v tretej budove je aplikovaný systém aktivácie betónového jadra.

Riziko je vyjádřením vztahu mezi velikostí ztráty a pravděpodobností vzniku události. Elektrická rizika znamenají ohrožení provozuschopnosti systému a také možnost následných škod po případném výpadku. Snížení rizika znamená zvýšení provozně-technické bezpečnosti objektu, instalace a personálu. Snižování rizik představuje cyklický proces vyhledávání možného rizika a tvorbu opatření k omezení nebo zamezení takového stavu.

Příspěvek je zaměřen na tepelná čerpadla, která jsou v současné době stále rozšířenějším zdrojem tepla. Nejdůležitějším faktorem je procento, s jakým využívá právě neobnovitelnou složku energie. Tato složka může být vyjádřena účinností, se kterou zdroj tepla pracuje. Cílem mého příspěvku je zaměřit optimalizaci provozu tepelného čerpadla.

Denné osvetlenie interiérov patrí medzi najdôležitejšie zložky vnútorného prostredia budov, ktoré tvoria zdravé podmienky pre prácu a oddych. V miestnostiach s dobre riešeným denným osvetlením možno nezanedbateľne ušetriť na prevádzkových nákladoch na umelé osvetlenie (Darula a Gašparovský, 2008, Šumpich a kol., 2013). Z toho dôvodu, že väčšina mládeže, pracujúcich a seniorov sa v dennej dobe zdržuje vo vnútorných priestoroch budov viac ako 90% času, je potrebné, aby v miestnostiach budov bolo vyhovujúce denné osvetlenie. V Európskej únii sú krajiny, ktoré majú prijaté predpisy alebo aj normy na návrh a posúdenie denného svetla a preslnenia budov. Európa si uvedomuje, že zdravie obyvateľstva a dobré nakladanie s prírodnými zdrojmi sú hlavné predpoklady rozvoja spoločnosti. Denné osvetlenie k týmto zdrojom patrí. Pracovná skupina CEN/TC 169/WG 11 má mandát na vypracovanie európskej normy (EN) pre denné osvetlenie budov. Z pohľadu využitia denného osvetlenia v európskom priestore vzniká nová situácia, v ktorej dochádza k zjednoteniu kritérií, požiadaviek a odporúčaní pre návrh a hodnotenie dennej osvetlenosti vo všetkých krajinách Európskej únie.

LED ako svetelný zdroj súčasnosti, ktorému predpovedajú budúcnosť vo svetelnej technike poznáme už viac ako 60 rokov. Tento svetelný zdroj ovládol súčasný trend v osvetľovaní a posúva hranice a možnosti svietidiel a osvetľovacej techniky. LED (Light Emitting Diode) a princíp polovodičovej súčiastky a jej vlastnosť vyžarovať svetlo je známy už od roku 1907. Tento jav objavil už Henry Round. Trvalo skoro 50 rokov, než sa podarilo vyrobiť prvú funkčnú LED diódu, ktorá vyžarovala červené svetlo. Poznáme ju z mnohých zariadení ako signalizačnú LED. Prvú reálne použiteľnú modrú LED navrhol a vyrobil tím japonských vedcov pod vedením pána Šudzi Nakamuru v roku 1992. LED, ktorá vyžaruje modré svetlo je základom pre LED svetelné zdroje s „bielym“ svetlom. LED v svetelnej technike zažili najväčší „boom“ v roku 2008 kedy výrobcovia svietidiel začali používať tento svetelný zdroj vo svietidlách určených pre priemysel, kde je spotreba svietidiel najväčšia. Pomocou tohto svetelného zdroja sú možné úspory až do výšky 70 – 80 % elektrickej energie.

Od polovice decembra 2014 sa energetický trh otriasa v základoch – síce jeho výkonovo menšia časť, ale zato z pohľadu množstva výrobcov jeho podstatná časť. Teraz nechcem riešiť otázku samotnej kauzy. Tejto téme sa dostatočne do hĺbky venuje na svojich stránkach samotné SAPI (Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu). Tu sa uspokojím s jednoduchým konštatovaním, že je postup RDS (Regionálne distribučné spoločnosti) a ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví)protiprávny. Ale najmä nechutný a jeho črty pripomínajú mnohé súčasné celospoločenské a celosvetové problémy.