Samozrejme, akékoľvek pátranie po vyššej energetickej efektivite musí zohľadňovať situáciu z globálneho hľadiska, ktoré technici zvyknú nazývať ako systémový prístup a kde sa každý element považuje za časť celku, kde by sa na neho malo nazerať ako na nezávislý autonómny prvok. Týmto spôsobom sa aj najmenšie úspory energie stávajú podstatnými a cennými ako súčasť masových úspor. Ojedinelým pilotným projektom sa podarilo demonštrovať, ako dokážu chytré budovy prispieť k energetickej otázke. Teraz je čas, aby sa ukázalo, ako môže inteligentné využitie softvéru v kombinácii so senzormi, ktoré riadia osvetlenie, vykurovanie a chladenie v každej miestnosti a v závislosti od špecifických potrieb poskytujú prístup k rôznym častiam budovy, pomôcť znížiť nielen spotrebu energie ale aj emisie a náklady.
Zmes energetických zdrojov a ich prepojenie smart grid sústavou môže značne prispieť k tomu, aby sa budovy stali inteligentnejšími. Aj v tomto prípade vedie systémový prístup k masovým úsporám. Napokon, použitie softvérovo riadeného plánovacieho systému berúceho do úvahy špecifickosť každého energetického zdroja v sústave na pokrytie dopytu po elektrickej energii, by malo umožniť nielen jednej budove ale celým štvrtiam predchádzať extrémnym situáciám z minulosti. Konečný výsledok je, že budovy sa stanú minimálne energeticky neutrálne a v mnohých prípadoch dokonca energeticky pozitívne. Energetickú efektivitu dnes berú vážne mnohé renomované organizácie. Jednou z nich je napríklad aj IEC, ktorá vydala odporúčania pre početnú skupinu systémov a prístrojov v budovách. Medzi nimi okrem iných figurujú výťahy a eskalátory, klimatizácie, vykurovacie systémy, bezpečnostné a prístupové systémy, komunikácia a automatizácia.