To je možné integráciou stavebných výkresov, mapových vrstiev, projektových podkladov a kompletnej technickej a administratívnej dokumentácie potrebnej k správe budovy.
Integrovaním projektovej a technickej dokumentácie architektov, stavebných inžinierov a správcov budov a ostatných typov dokumentácie do jediného digitálneho prostredia GIS nadobúda systém vzhľadom na svoju kompaktnosť reálnu informačnú hodnotu. Nastavenie užívateľských práv a bezpečné uloženie dát je základná podmienka spoľahlivo a korektne fungujúceho systému. Formáty CAD a GIS dávajú predpoklad jednoduchej implementácie nových informácií a dát a prevodu klasickej dokumentácie do elektronickej podoby.
Dokumentácia týkajúca sa budovy v elektronickej podobe umožňuje využívať jednotlivé vrstvy účelovo podľa odbornej špecializácie s možnosťou archivácie, tvorby analýz a vyhodnotení v krátkom časovom intervale a tým aj s ekonomickým ziskom. Informačný model budovy BIM (Building Information Modeling) obsahuje fyzické a funkčné parametre, vlastnosti stavebných súčastí a priestorové geometrické súvislosti s geografickou informáciou. V poslednom čase viac využívaný výraz BIM (Building Information Managment) lepšie vystihuje vedenie dokumentácie a správu informácií v systéme.
Ide o celkový servis dát skutočnej budovy s možnosťou virtuálnych prehliadok a so všetkými informáciami vrátane tých o type materiálu, veľkosti plôch, súvislostí a väzieb. Veľkou prednosťou tohto nového prístupu je jeho prirodzená práca v 3D prostredí, teda 2D sa stáva kedykoľvek a kdekoľvek odvoditeľnou súčasťou. Najnovšie aj v 4D, kde je k 3D objektom pridaný ďalší rozmer, ktorým je čas. BIM technológie produkujú a využívajú vyladené informácie týkajúce sa budovy. Tieto informácie môžu využívať rôzne, na projekte participujúce subjekty, ako sú investor, projektant, architekt, zhotoviteľ, dodávatelia, prevádzkovateľ, užívateľ, koordinátor alebo systémový integrátor, dozorujúce a inšpekčné orgány, v prípade potreby nezávislé organizácie.
Parametrické modelovanie budov sa využíva pri návrhu stavieb od prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. S využitím informácií a celkového modelu od návrhu cez životnosť až po likvidáciu budovy sa vytvoril vysoko efektívny nastroj na správu budovy a údržbu. Návrh inteligentnej budovy musí sledovať ciele smerujúce k nízkym prevádzkovým nákladom a činnosti, ako sú správa budovy a údržba vykonávané počas celej životnosti a tvoriace prevádzkové náklady, si zaslúžia zvýšenú pozornosť. Zmeny v prístupe riešenia manažmentu informácií k budove a vo využívaní moderných systémov bude nutné dostať do povedomia zúčastnených subjektov od projektantov, investorov, dodávateľov až po užívateľov a správu budovy s podporou akademikov.