Tak ako sme 19. storočie nazvali storočím pary, 20. storočie môžeme s pokojným svedomím nazvať storočím ropy, ktorej „masová“ ťažba sa začala 10. januára 1901, keď bolo objavené prvé veľké nálezisko ropy v USA v štáte Texas s názvom spindletopský vrt. Svetové zásoby kvalitnej ropy sa každoročne dramaticky stenčujú, veľké zásobárne ropy, ako boli donedávna rozsiahle oblasti v Texase, Kalifornii, Mexickom zálive či v Baku, sú už prakticky vyčerpané a množstvo vrtov je už v týchto oblastiach zatvorených.

Momentálne sú najväčšie zásoby na problematickom stredoázijskom regióne a v severných teritóriách Kanady. Ako sa budú časom zásoby ropy zmenšovať, ťažba bude technicky a finančne náročnejšou, jej cena sa bude postupne geometricky zvyšovať, až sa stane dostupnou len pre pár superboháčov. Tak ako sme mali storočia pary a ropy, 21. storočie a všetky ďalšie budeme nazývať ­storočiami Slnka. Slnko je pre nás najdostupnejším a nevyčerpateľným zdrojom energie, ktorú okolo seba šíri v podobe elektromagnetického žiarenia. Každú sekundu vyžiari Slnko také množstvo energie, ktoré by stačilo pokryť potreby celého ľudstva na viac ako 1 000 rokov.

Na ­vyriešenie svetovej energetickej krízy stačí iba maličkosť – vedieť ju správne a v dostatočnom množstve zachytiť a využiť. Využitie slnečnej energie v masívnom rozsahu v dennodennom živote nás ešte len v budúcnosti čaká. Dnes asi najpoužívanejším spôsobom využitia slnečnej energie je jej premena na elektrickú energiu cez fotovoltické články a parné slnečné elektrárne, prípadne jej premena na tepelnú energiu slúžiacu na ohrev vody. Tak ako naša Zem, aj v stavebníctve sa všetko „točí“ okolo Slnka a jeho svitu, každú stavbu je najvhodnejšie polohovať tak, aby bola počas dní v roku čo najviac oslňovaná; keď je totiž „málo Slnka“, je potrebné umelé osvetlenie, vykurovanie, keď je „Slnka veľa“, je potrebné tienenie, klimatizácia.

Pri klimatizácii budov a využití slnečnej energie je paradoxom to, že najvyšší výkon klimatizácie požadujeme pri najvyššom slnečnom svite. Tento paradox sa dnes využíva pri klimatizáciách so sorpčným obehom, kde existujú riešenia s tuhými aj kvapalnými sorpčnými materiálmi, keď možno pomocou slnečného žiarenia a vody zohriatej Slnkom „len“ na 50 až 60 °C vyrábať chladnú vodu s teplotou 8 až 20 °C slúžiacu na ochladzovanie budov. Sorpčný obeh a podobné princípy sú tým správnym smerom využitia energie Slnka do budúcnosti, ktorá nás čaká, dúfajme, žiarivo svetlá.