Ako rozbehnúť motory (2)

Viac ako dve tretiny sa sťažujú na teoretické zameranie štúdia na vysokej škole

Slovenské univerzity nepatria medzi európsku špičku. Už dlhé roky sa, okrem výnimiek, neumiestňujú v rebríčkoch najúspešnejších a najžiadanejších vysokých škôl, dokonca ani vo svojej časti kontinentu, na rozdiel napríklad od ich konkurentov od susedov z Česka alebo Rakúska. Aj to je dôvod, prečo najlepší študenti odchádzajú do Prahy, Brna, či Viedne.

Na slovenské vysoké školy sa však sťažuje aj podniková sféra, najmä priemysel a služby. Podľa nej nepripravujú študentov dostatočne na potreby praxe, výučba je teoretická a zaostáva za reálnym životom. Pri predstavení projektu Európskej únie „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“ na niektorých slovenských vysokých školách sa na jeseň uskutočnila anketa medzi študentmi. Cieľom bolo zistiť, ako školy pristupujú k spojeniu teórie a praxe, ako to študenti pociťujú. Výsledky ankety sú neradostné.

Cesta ľahšieho odporu

Zástupca Študentskej rady vysokých škôl Tomáš Kováč, ktorý bol jedným z koordinátorov prieskumu hovorí, že štyri otázky položili vyše tristo študentom šiestich vysokých škôl po celom Slovensku. Napriek tomu, že z vlastnej skúsenosti pozná problémy a nedostatky vysokoškolského štúdia, odpovede študentov ho často prekvapili.

Takmer polovica študentov sa napríklad pri výbere školy a odboru riadila menej racionálnymi motívmi, ako napríklad „ľahká škola“, „blízkosť od domova“, „rodina a kamaráti“, či dokonca rozhodla „náhoda“. Iste si ľahko možno predstaviť, aká bude „motivácia“ takýchto študentov byť na univerzite úspešný a uplatniť sa aj v reálnom živote.

„Toto vidím ako veľký problém a podľa mňa sa tým úplne vytráca zmysel ich štúdia,“ hovorí T. Kováč. „Z týchto nemotivovaných študentov škola len veľmi ťažko vychová odborníka v študovanej oblasti, hoci by zamestnávala aj najkvalitnejších pedagógov.“ Študentov často mätie aj kreativita škôl pri vymýšľaní lákavých názvov študijných odborov, za ktorými je však len stará teoretická náplň. Často si tak mladí vyberú odbor, ktorý vyzerá pre rodičov na prvý pohľad zaujímavo, hoci jeho obsah môže byť úplne odlišný.

Nejasné plány

Študenti nemajú príliš jasno ani v odpovedi na druhú otázku, čo budú robiť po vysokej škole a čím sa budú živiť. Necelá tretina má jasný plán vrátane doktorandského štúdia, zvyšok tápe. Zhruba dvadsať percent z tápajúcich by chcela „robiť niečo v odbore“, nevie však presne čo. Dvanásť percent neverí, že sa uplatnia doma a rovno sa chcú pobrať do zahraničia.

Veľa študentov, ktorí vidia perspektívu uplatniť sa v tom, čo študujú, vychádza zo stáží, praxe vo firmách a spolupráce s nimi už počas štúdia. Tomu často prispôsobujú aj svoje štúdium, výber témy diplomovej práce a podobne. „Pravdupovediac, ak by som pred koncom štúdia zistil, že sa vo svojom odbore neuplatním a pôjdem jazdiť na kamióne, asi by som si búchal hlavu o stenu, že som na škole zbytočne zabil päť rokov,“ komentuje odpovede študentov T. Kováč.

Máme, keď si vydupeme

Najzaujímavejšia časť prieskumu hovorí o praktickosti štúdia na vysokých školách. Vyše dve tretiny opýtaných potvrdili, že štúdium je výlučne alebo skoro výlučne teoretické, prípadne nevedia, či uplatnia získané vedomosti v reálnom živote. Niekoľko ďalších pokladá štúdium za vyvážené, praktickejšia výučba sa objavila vo vyšších ročníkoch, prípadne sa o prax postarali sami referátmi alebo projektmi.

Študenti popísali, že je veľký rozdiel nielen medzi školami, odbormi, ale aj medzi jednotlivými profesormi. Tí, čo majú praktické skúsenosti poradia, ako to je v praxi, ale profesor, ktorý nikdy školu neopustil, učí len teóriu. Praktické príklady na cvičeniach mali mnohí študenti len vtedy, keď si ich sami vydupali.

Často sa aj príklady z praxe objavujú, nezhodujú sa však s aktuálnou realitou. Inde zasa ukážky robí iba profesor, študenti sa môžu iba prizerať. Školám chýbajú dobre vybavené laboratóriá, kde by sa mohli mladí dotknúť reálnych súčasných zariadení, naučiť sa ich ovládať či nastavovať. Tieto problémy sú vypuklejšie v technických, ako v ekonomických alebo humanitných odboroch. Súvisí to zrejme s tým, že tam je technologický pokrok rýchlejší.

Päť percent funguje

Šokujúce sú odpovede študentov aj na otázku o organizácii študijnej praxe. Zhruba dve tretiny žiadnu nemá, prípadne je nepovinná alebo formálna. Iba desatina študentov má počas vysokej školy prax dlhšiu, ako jeden mesiac. Z toho mála, ktoré prax absolvuje, si až 70 percent organizuje prax „na vlastnú päsť“. Celkovo tak univerzity uspokojivo organizujú prax asi piatim percentám študentov.

Mladí pritom potvrdzujú, že ak sa predsa praxe zúčastnili, dalo im to „viac ako tri roky sedenia v lavici“, vysvetľuje T. Kováč. „Pokiaľ školy nevychovávajú ľudí použiteľných pre praktické účely, načo sú potom?“ Katastrofálna situácia vedie podľa neho k tomu, že mnohí „odborníci“ do 25 rokov ani raz neokúsia praktický svet vo svojom odbore. Opustia univerzitu možno s červeným diplomom, ale ako čistí teoretici neschopní zaradiť sa do reálneho života a uživiť sa.

Stovky ponúk praxe

Paradoxom je, že firmy majú veľký záujem poskytnúť študentom prax počas školy i počas skúškového obdobia či prázdnin. Ukázal to aj štart projektu „Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti“, ktorý vlani spustilo Centrum vedecko-technických informácií na Ministerstve školstva. Do konca minulého roka sa už na internetovej stránke projektu www.vysokoskolacidopraxe.sk objavilo vyše 130 ponúk miest na prax pre študentov zo strany podnikov.
Najviac ich dostali študenti Žilinskej univerzity, ale aj Materiálovotechnickej fakulty STU v Trnave. V priebehu tohto roka by sa počet miest mal zvýšiť na niekoľko stoviek. Medzi firmami, v ktorých môžu študenti praxovať, sú napríklad INA, US Steel, Volkswagen alebo Matador Industries. Pribúdajú aj firmy mimo priemyselnej výroby - z energetiky, infokomunikačných technológií alebo služieb.

Cieľom je zblížiť vysoké školy s reálnou ekonomikou a vytvoriť študentom možnosti pripravovať sa na reálny život už počas štúdia. Mnohí z nich urobia krok k svojmu prvému pracovnému miestu práve na takejto stáži. „Absolvovaním praxe v podniku sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť uplatnenia sa vysokoškolákov po ukončení ich štúdia,“ zdôrazňuje Helga Jančovičová, hlavná odborná garantka národného projektu.

„Aké chceme mať Slovensko, také musíme mať vzdelávanie,“ hovorí jeden z garantov projektu Ľubomír Šoóš, dekan Strojníckej fakulty STU. Ak Slovensko chce byť naďalej krajinou, kde priemysel nachádza vhodné podmienky na usadenie a najmä dostatok kvalitných ľudí, ktorých môže zamestnať, musí podstatne zlepšiť vzdelávanie. Inak sa môže dostať do situácie krajín, z ktorých sa výroba postupne odsťahovala.